Hmyz – proteín budúcnosti

V posledných rokoch je stále častejšie diskutovanou témou nárast populácie, zvyšujúci sa životný štandard, konzumný spôsob života a urbanizácia. S neustále stúpajúcim počtom obyvateľov dostáva planéta riadne zabrať a do popredia vystupujú aj problémy environmentálneho charakteru a hroziaca potravinová kríza.

Alternatívne zdroje proteínu sú diskutované vo vedeckých i potravinárskych kruhoch. Táto téma sa samozrejme nevyhla ani výrobcom krmív pre domácich miláčikov. V sektore, kde je tlak na živočíšny proteín v krmive veľmi vysoký - často sa jeho obsah berie ako znak kvality produktu - sa hľadajú riešenia, pomocou ktorých by sme poskytli prijateľné poňatie pre pánov, splnili nutričné ​​nároky zvieraťa a zároveň docielili to, že si naši štvornohí kamaráti pochutnajú. Východiskom z tejto neľahkej situácie by mohol byť hmyz. Potraviny a krmivá založené na hmyze sa pomaly presúvajú z teoretickej roviny do formy skutočných výrobkov a na základe získaných poznatkov sú propagované ako jedno z možných riešení environmentálnej krízy.

Poďme si túto problematiku priblížiť a pridať pár faktov a zaujímavostí, ktoré sa môžu hodiť pri rozhodovaní po akom krmive siahnete nabudúce, až budete blúdiť medzi regálmi v pet shope.

Hospodárske zvieratá produkujú štvrtinu z celkového množstva proteínu, ktorý je na zemi skonzumovaný vo forme potravín. Avšak chov hospodárskych zvierat má značný environmentálny vplyv na planétu. Plocha pastvín a pôda, na ktorej sa pestujú plodiny ktoré slúžia na výkrm hospodárskych zvierat je dvakrát väčšia, než plocha na pestovanie plodín na priamu spotrebu. Chov dobytka je tiež spojený s tvorbou skleníkových plynov, najmä metánu. V celkovom súčte je chov dobytka zodpovedný za 12 % skleníkových emisií. Spotreba vody na produkciu 1 kg hovädzieho mäsa je približne 15 000 litrov. Kombinácia týchto faktorov má negatívny vplyv na klímu a prispieva ku globálnemu otepľovaniu.

Z hľadiska chovu má hmyz nižšie nároky na vodu, pôdu a priestor v porovnaní s chovmi konvenčnými. Spotreba vody na jeden kilogram vyprodukovaného proteínu je v prípade hmyzu o 95 % nižšia ako u hovädzieho.

 

Avšak najväčšou výhodou hmyzu ako kŕmnej suroviny je vysoká konverzia tohto krmiva na biomasu, v porovnaní s inými živočíšnymi proteínmi. To znamená, že na získanie 1 kilogramu hmyzieho proteínu sa spotrebuje menšie množstvo krmiva ako na získanie jedného kilogramu hovädzieho alebo kuracieho. Ďalšou nespornou výhodou je možnosť kŕmiť hmyz organickými materiálmi, ktoré sú považované za odpady v potravinárskom priemysle (v tomto smere sú prísne legislatívne reštrikcie), čím dochádza k redukcii znečistenia, cirkulácii využiteľných materiálov a zníženiu nákladov na produkciu.

Existuje mnoho druhov jedlého hmyzu. Medzi nimi je niekoľko kandidátov, ktorí sa javia ako vhodní na použitie do krmív pre psy a mačky. Ide o muchu domácu, cvrčky, larvy múčneho červa, larvy muchy bránenky a do úvahy pripadajú aj šváby. Všetky tieto druhy sú schopné rýchlo a ľahko konvertovať potravu na biomasu, sú nenáročné na chov a majú nízke nároky na priestor.

Kľúčovou otázkou zostáva, či je hmyz v miskách našich domácich maznáčikov vhodnou voľbou. Napriek tomu, že sa jedná o pomerne nový myšlienkový smer a množstvo dát je zatiaľ limitované, na základe dostupných výsledkov to vyzerá veľmi sľubne. Hmyzia múčka obsahuje vysoké množstvo proteínu (medzi 33 – 63 %) a profil aminokyselín je podobný ako u rybej a hydinovej múčky. Hmyzie múčky majú tiež vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok.

A ako sa z larvy stane granulka? Všetko začína procesom spracovania hmyzu na hmyzú múčku, ktorá je následne použitá ako surovina pri výrobe granúl.

Pretože máme záujem o surovinu s dlhou trvanlivosťou a vysokým obsahom proteínu, treba hmyz upraviť. Ak by sme spracovali „čerstvé“ larvy, dostali by sme hmotu podobnú paste s vysokým obsahom vody, ktorú by bolo treba spracovať rýchlo. Kvôli vysokému obsahu vody je hmota náchylná na kazenie a dochádza k znižovaniu kvality suroviny. Preto je prvým výrobným krokom sušenie, pomocou ktorého sa zníži obsah vody v surovine na 5 – 10 %. V takto upravenom materiáli sa už nemôžu množiť nežiaduce mikroorganizmy. A zároveň sa zamedzí znižovaniu kvality suroviny v dôsledku chemických zmien. Výsledne získaný produkt - hmyzia múčka - je bezpečný a trvanlivý.

Ďalším faktorom, ktorý treba vziať do úvahy je oxidácia lipidov. Larvy hmyzu majú vysoký obsah tuku, ktorý je na oxidáciu veľmi náchylný. Preto sa vyrábajú hmyzie múčky s rôznym obsahom tuku. Čím menej tuku múčka obsahuje, tým je stabilnejší a jej chuťový profil zostáva nezmenený dlhšiu dobu.

Týmto spôsobom upravená hmyzia múčka je vhodnou vstupnou surovinou na výrobu granuliek, ktoré skončia v miske vášho psíka.

A čo si z toho všetkého odniesť?

Samozrejme veríme, že do misiek našich psíkov a mačičiek patrí mäso. Klasické granule založené na kuracom, hovädzom či rybe sú úplne v poriadku a kŕmiť nimi nie je prehrešok. Nemôžeme však prehliadať fakt, že produkcia mäsa je obrovskou záťažou pre planétu. Takže až nabudúce budete chcieť skúsiť niečo nové, siahnite po alternatívnom zdroji proteínu a stavte na hmyz. Skôr či neskôr totiž všetci budeme musieť hľadať riešenia a robiť kompromisy, pretože planétu máme iba jednu.

Viac informácií a zaujímavostí o hmyze a jeho využití v krmivách